Nielen pri oblečení, ale aj u farieb interiéru sa objavujú módne trendy. Ide samozrejme len o marketingový ťah firiem, aby sa tovar viac predávalo. Zaujímavý postoj k diktátu módy však majú predné dizajnérskej firmy.

Keď sa ako hit sezóny objavia napríklad tyrkysová farba a veľké kvety na poťahoch, na prestížnych výstavách nábytku nájdete v ich expozíciách jeden dva kúsky týchto výkrikov módy, ale prevažná väčšina nábytku zostáva v elegantných farbách.

Špičkoví návrhári dobre vedia, že striedma klasika je nadčasová a bude v interiéri pôsobiť oveľa lepšie.

Napriek tomu, čo vyzerá na prvý pohľad efektne, farby psychiku ovplyvňujú “po svojom”. Príroda nám totiž vložila do podvedomia obraz, ktorý je pre nás najprirodzenejší. Najviac je v prírode zelene a modrej oblohy, v zime prevažuje zase biela alebo šedivá.

Zato pestré farby – červená, oranžová, fialová, ružová – sú zastúpené len skromne, napríklad ako rozkvitnuté kvety v tráve. Hnedá farba vyjadruje stabilitu krajiny či dreva, modrá priezračnosť vzduchu alebo vody, žltá vzbudzuje pocit teplého slnka. Naopak chladivé farby môžu zmierniť pocit horúčavy v miestnostiach príliš prehrievaných, obrátených k západu.

Žlté steny vzbudzujú dojem izby ožiareného slnkom – vhodné využitie nájdu u priestoru orientovaného na severnú stranu. Farby bežné v prírode alebo farby neutrálne sú upokojujúce a dobre je znášame aj pri dlhodobom pôsobení. Priestor zariadený v týchto farbách teda nebudeme chcieť čoskoro meniť, neomrzí sa. Ak v interiéri prevládajú príliš pestré farby (v prírode menej časté alebo neobvyklé), začnú po dlhšom čase našu psychiku narušovať, dráždiť.

Výrazná farba síce môže vytvoriť príjemne oživujúci prvok, ale nesmie jej byť príliš veľa, nemala by sa objavovať vo veľkých plochách. Keď sa nám prestane páčiť, na drobných doplnkoch ju môžete vymeniť za inú oveľa ľahšie ako na stenách, podlahe alebo nábytku.

Červená farba je v interiéri veľmi efektné, ale vo veľkej ploche po nejakej dobe začne dráždiť, zvlášť v miestnosti určenej k odpočinku. Na toalete to vadiť nemusí, ale aj tu sa farba omrzí.

Svetlé steny, tmavšie podlaha

Veľký vplyv na vytvorenie príjemného prostredia a svetelnej pohody v byte má nielen samotná farba, ale aj jej sýtosť. Tmavšie farby pohlcujú svetlo, priestor je nielen temnejší, ale tiež opticky menšie. Svetlá farba priestor zväčšuje, tmavá ho zmenšuje. Tmavé farby na stenách uzavrú priestor do “krabice” a vzbudzujú pocity stiesnenosti (nie sú vhodné predovšetkým pre ľudí s klaustrofóbiou), biele alebo veľmi svetlé steny naopak priestor otvárajú, navodzujú dojem priezračného vzduchu.

Vhodnou farebnou kombináciou podlahy, stien a stropu môžete opticky “upraviť” nevhodné či nepríjemné proporcie priestoru: rozšíriť ho, zúžiť, zvýšiť alebo znížiť. Využíva sa tu efektu tmavej farby, ktorá priestor jednoznačne “uzatvára”. Príliš vysoké stropy znížite tmavšou farbou v kontraste so svetlými stenami. Opačná kombinácia, tmavé steny so svetlým stropom, priestor zvyšuje, ale tiež zmenšuje, tmavé steny sa akoby priťahujú k sebe. Dlhý úzky izba teda môžete skrátiť tmavšou farbou kratších stien, tmavou farbou dlhších stien ho naopak ešte viac zúžite.

Sýtosť farby pôsobia na našu psychiku úplne inak na stenách ako na podlahe. Opäť je tu základom prirodzené prostredie v prírode. Kým obloha je svetlá a otvára svet do diaľok, krajina pod nohami je pevná, tmavá. Preto aj v byte pôsobí najprirodzenejšie biele steny a strop, tmavšie podlaha nám zase dáva pocit stability.

U podlahy okrem sýtosti hrajú úlohu aj konkrétne farby, ktoré sa z prírody zafixovali do nášho podvedomia. Hnedá a tmavšie odtiene okrovej vzbudzujú dojem prírodných pevných materiálov (zemina, drevo). Zelená podlaha pôsobí prívetivo ako tráva na lúke. Biela podlaha nepôsobí ako pevná opora, vzbudzuje pocity neistoty. Naopak príliš svetlé podlahy vyvolávajú dojem, že na ne nemôžeme bezpečne vstúpiť. Biele plochy sú ako záveje snehu, do ktorých sa môžeme zaboriť, na modrej podlahe si pripadáme ako na vode. Zvieratá sa svojimi nepotlačenými inštinkty nám to potvrdzujú jednoznačne: napríklad pes odmieta vstúpiť na podlahu zo skla alebo z roštu, ale tiež na modrý koberec.

Príspevok Farebné trendy v bytoch a domoch – ako omaľovať zobrazený najskôr Chytrostav.

Sadra je jeden z najstarších stavebných materiálov vôbec, už tisícročia je cenená pre svoje vlastnosti v bývaní. Sadrové omietky sú univerzálny podklad, je možné ich použiť na strop, kuchyňu, kúpeľňu aj pivnica. Sadrové omietky majú rovnakú pH hodnotu ako ľudská koža, čo platí i pre difúziu vodných pár. Sú schopné vytvoriť “prima klímu” v miestnosti vďaka veľkým vzduchovým pórom. Nadmerná vlhkosť sa absorbuje a uložená, v prípade potreby je opäť “oddýchaná” a výsledkom je stabilná príjemná klíma miestností. Diaľke prednosťou je ľahká aplikácia s radou možností.

Sadrová omietka na rad spôsobov

Sadrová omietka urýchli stavbu 2 až 3 krát. V priemerných stavebných podmienkach potrebuje na vyschnutie cca 10 až 14 dní (omietky s cementom až 28 dní). Vytvorí nielen obdivuhodný vyleštený – hladený povrch, ale aj hrubú štruktúru kamienkov alebo zaujímavých povrchov. Je predurčená ako podklad pre náter, tapety, lepenie atď. Sadrové hladené omietky sú navyše oproti štukovým dokonale opraviteľné. Tiež ľahko a rýchlo absorbujú teplo. Bol zistený vzájomný pomer medzi teplotou stien a vnútorného priestoru miestnosti. Ak je tento vzťah v rovnováhe, je pre človeka v danej miestnosti nejprijatelný. To spĺňajú sadrové omietky so súčiniteľom tepelnej vodivosti = 0,25 až 0,35 W / mK. Udržujú vysoké pohodlie v interiéri a ešte ušetrí energiu.

Ako upraviť podklad

Pred aplikáciou omietok vo väčšine prípadov nevyžadujú podklady špeciálne úpravy, výnimkou sú nenasiakavé (hladké najčastejšie prefabrikované betóny) alebo naopak vysoko nasiakavé podklady (pórobetón). V prvom prípade je potrebné opatriť podklad prostriedky, ktoré zvyšujú priľnavosť , v druhom prostriedky znižujúce nasiakavosť. Podklad musí mať minimálne + 50C (tj teplota vzduchu cca 100C), inak dochádza k nedostatočnej kryštalizácii omietky, zníženie jej pevnosti aj prídržnosti.

Sadrové omietky možno obkladať keramickými obkladmi, maľovať (okrem silikátových farieb), tapetovať aj naťahovať ušľachtilými omietkami. Pod obklad alebo tapetu je potrebné použiť penetráciu.

Ručné sadrové omietky a ich spracovanie

Pri ručnom spracovaní sadrových omietok vynikne aj ich vysoká priľnavosť a prípadná ľahká možnosť opravy. To je v domácom i priemyselnom použití veľmi dôležitá a praktická vlastnosť. Postup ručná aplikácia sadrovej omietky je veľmi jednoduchý.

Príprava spočíva v rozmiešanie zmesi lyžicou alebo miešacím nástavcom na vŕtačke. Sadrová omietka sa následne na stenu nahádže alebo natiahne – vtlačí hladidlom. Ihneď po nanesení sa vykoná jej prvý stiahnutie latou. Nasleduje porovnanie do roviny a po čiastočnom stuhnutí sa definitívne dorovná. Omietnutá stena sa na záver rozfilcuje penovým hladidlom alebo sa vyhladí, prípadne sa vykoná iná finálna úprava povrchu.

Príspevok Sadrové omietky zobrazený najskôr Chytrostav.

Zaslúžil by váš dom nový kabát? Atraktívny vzhľad a štýl mu môžete dodať novou fasádnou omietkou. Na trhu je dnes naozaj pestrá ponuka najrôznejších farieb, štruktúr a dizajnov. Chceli by ste rýhovanú či mozaikovú fasádnu omietku? Alebo by ste radšej takú, čo odráža infračervené žiarenie, prípadne sa podobá drevu?

V súčasnosti sa ponúka rad možností, ako dodať novému aj staršiemu domu atraktívny vzhľad, ale najpoužívanejšie úpravou fasád sú stále omietky. Neustále pribúdajú nové druhy omietok a laik sa v nich len veľmi ťažko dokáže zorientovať. Nejde len o veľký počet produktov, ktorý sťažuje výber, ale aj veľké množstvo stavebných materiálov s rôznymi povrchmi, pre ktorých omietku vyberáme. Zháňate fasádne omietku na pórobetónové, tehlové alebo vápennopieskové tvarovky, na najrôznejšie materiály na báze dreva, alebo hľadáte omietku pre najrôznejšie zatepľovacie systémy? Aký druh omietky nakoniec vyberieme, závisí práve od druhu a stavu podkladu a potom tiež na klimatických podmienkach.

Fasádna omietka – ako musí ladiť ?

Omietka musí ladiť s podkladom. Aby sme boli s omietkou spokojní po mnoho rokov, je potrebné sa zamerať na tri základné faktory:

• Správnu voľbu omietky (omietkového systému)
• Kvalitnú prípravu podkladu
• Správnu aplikáciu

Vlastnosti omietky musia vždy ladiť s vlastnosťami podkladu a ten musí byť pre omietanie riadne pripravený. Čo to znamená? Musí byť dokonale rovný, suchý a prípadne ešte ošetrený podkladovým náterom (u nasiakavých povrchov). Je dobré dostatočnú prípravu podkladu nezanedbať, pretože si tak zaistíme, že sa výsledok podarí. Aj keď výrobcovia u všetkých druhov omietok dnes uvádzajú, pre aký podklad sú vhodné, mal by ich vhodnosť vždy určiť odborník podľa konkrétnych klimatických podmienok, stupňa znečistenia ovzdušia atď.

Omietky a ich vlastnosti

Fasádna omietka by mala v prvom rade dokonale odolávať vplyvom prostredia a samozrejme aj meniacemu sa počasiu. Je teda nutné, aby bola vodeodpudivá a zabraňovala vode držať sa na jej povrchu a prenikať do podkladu. Veľmi dôležitá je tiež paropriepustnosť omietky u zateplených domov. V minulosti vodnej pary unikali z domu netesnosťami a priedušnými obvodovými múrmi. Ak teda starú stenu omietneme omietkou s väčším difúznym odporom prepúšťajúcu menej vodných pár, začne sa vlhkosť hromadiť v konštrukcii a bude spôsobovať problémy. U novostavieb je potrebné poznať difúzny odpor stien a podľa toho aj voliť omietku.

Medzi ďalšie dôležité vlastnosti fasádnych omietok patrí pružnosť a objemová stálosť, vďaka ktorým sa na stenách ani pri zvýšenej teplotnej námahe nevytvára vlasové trhliny.
Ak je stena v permanentnom tieni a vlhku, bez dostatku slnečného svitu, stane sa ideálnym prostredím pre rast plesní, machov a rias. V takom prípade by nás pri výbere vhodnej omietky mala zaujímať odolnosť voči mikroorganizmom. Niektoré omietky sú prirodzene odolné, iným je odolnosť dodávaná pridaním biocídnych prostriedkov.

Jednou z posledných vecí, na ktorú by sme nemali zabúdať, je tiež odolnosť omietky voči znečisteniu. Tomu lepšie odolávajú hladšie a neporézne povrchy, ak by ste hľadali maximálnu odolnosť, museli by ste si kúpiť omietku upravenú nanotechnológií, ktorej povrch má nízky elektrostatický náboj a navyše je mikroskopicky hladký. Akékoľvek nečistoty tak majú len pramálo šancu sa na ňom uchytiť.

V súčasnosti sa v obchodoch stretávame s rôznymi vysoko špecializovanými omietkovými zmesami, u ktorých je niektorá z funkcií podporená a ďalšie vlastnosti môžu byť dodané. Aby boli omietky čo najjednoduchšie použiteľné, snažia sa výrobcovia zjednodušiť ich prípravu a spracovanie. Malty sú tak dnes dodávané ako suché zmesi, ktoré stačí len rozmiešať v určitom množstve vody.

Príspevok Fasádne omietky – ako môžu imitovať iný materiál zobrazený najskôr Chytrostav.